Dnes, keď žiari Luna...

Mirka

Cítim, ako sa v mojich útrobách prebúdzaš. V tie dni, keď Luna tak silno žiari, je to krásne intenzívne. Všetci okolo o tebe hovoria. Vraj prichádzaš nečakane a si v každej z nás. Nejde to zastaviť, rodíš sa v našich pocitoch, odmietaniach, strachoch i prijatiach. Volajú ťa Bohyňa, Matka, Mária... Máš toľko mien, koľko len Žena môže mať... A ja akoby stále neviem, aká si... Kto si? Vraj si JA...

Hovoria, že si plná energie, no ja niekedy padám únavou a mám chuť všetko vzdať.

Píšu o tebe, že si jemná a vyrovnaná, no ja niekedy zúrim a plačem, inak by som umrela bolesťou.

Vraj ťa videli, ako sa staráš s láskou o chorých a hladíš tam, kde je smútok.. Lenže ja niekedy tak sebecky túžim, aby sa niekto postaral iba o mňa. Aby tu bol aspoň pár chvíľ pre mňa a zabudol na celý svet.

Maľujú tvoje obrazy, si nádherná, dokonalá, no ja niekedy pri pohľade do zrkadla sotva vidím krásno v jeho odraze...

Aká naozaj si?

Ak si naozaj JA, nemôžeš byť iba niečo.. Musíš byť VŠETKO, lebo Bohyňa drahá, vo mne sa premieta každý tón, každý odtieň farby, všetky zvuky vesmíru. Si taká veľkolepá, že ťa nedokážem obsiahnuť, no napriek tomu už cítim tvoju silu. Cítim, že spájaš všetky protipóly, že vo mne prebúdzaš vietor. Že zmetieš všetko odumreté, že transformuješ všetko otupené. Otváram sa ti celá...

Môj milovaný, dnes, keď žiari Luna, tak jasne cítim, že si mojou polovicou. Si v mojom vnútri a ja ťa spoznávam. Prijímam ťa. Takého, aký túžiš byť. Aký si bol kedysi, keď tvoja sila bola v rozpuku. Keď bol tvoj pohľad priamy a tvoje činy rozhodné. Pamätáš sa? Kým si bol? Bol si rytierom i zbabelcom, kráľom i žobrákom, bol si čestný a predsa bol v tebe kus zlodeja. No nech si bol kýmkoľvek, vždy si bol ÚPRIMNÝ. Sám pred sebou.. Pred celým svetom..

A mne sa dnes vynárajú spomienky na teba, pretože práve takýto si ostal vo mne. Si mojím vnútorným mužom a ja viem, že cez seba prebúdzam tvoju túžbu opäť si spomenúť. Dnes, po dlhej dobe, sa ti opäť pozerám do očí priamo a ty si svoj zrak nesklopil. Pýtaš sa ma: "Naozaj to zvládnem? I keď mám strach? Dokážem byť sám sebou? A čo ak opäť zlyhám? Prídem o teba?" A ja k tebe pristúpim, objímam ťa. V tom objatí ti odovzdávam poznanie a precítenie spojenia. Nie je možné oddeliť to, čo je JEDNO.

Dnes, keď žiari Luna, splývate v spoločnom tanci... Ty, moja vnútorná Bohyňa a ty, môj vnútorný rytier. Ste celiství. Ste mnou. Som vami.

S láskou

Mirka

Dátum: 14.12.2016 19:14:55

Komentáre (0):