Keď je toho veľa...MILUJ

Mirka

O 3-ročnom Šimonkovi som už písala. Nádherná, vnímavá bytôstka, múdro duše, ktorá už dávno VIE, prejavené absolútnou úprimnosťou voči celému svetu.

Priniesol mi do života ďalšiu skúsenosť, vďaka ktorej som zažila nádherné uvedomenie. Stretávame sa spolu často, naše energie sa ľúbia. V poslednej dobe bolo toho v práci viac ako inokedy, preto som už niekoľko týždňov naše stretnutie odkladala. Pri poslednom odrieknutí mi to bolo ľúto, a tak som mu poslala darček - jabĺčko. Večer mi prišla správa od jeho maminky: "Mirka, neviem, čo sa udialo, ale Šimko pozeral rozprávku, jedol pri tom jablko a zrazu ho celou silou hodil do televízora. Keď sme ho za to hrešili, bol veľmi ukrivdený, akoby si ani neuvedomoval, že urobil niečo zlé."

Vedela som, že je to odkaz pre mňa. Chlapček naozaj neurobil nič zlé. Naopak, pripomenul mi, že lásku darčekom nenahradím. Že pozornosť, ktorú venujeme svojim ľúbeným, aj keď je to možno iba chvíľočka, je to najviac, pretože práve vtedy im dávame kúsok svojej duše.

Na druhý deň sme šli so Šimonkom na prechádzku. Keď som ho poprosila, aby mi odpustil, že som ho zanedbávala, iba mykol plieckami a povedal: "Nebudem sa hnevať". Čistá krása detskej duše. Nemal potrebu ma trestať a dávať mi pocítiť svoju dôležitosť tým, že sa tváril urazene. Nemal čas na takéto márnosti, musel predsa žiť tu a teraz. Prítomný okamih bol to jediné, čo malo zmysel, čo stálo za to. Načo sa vracať k tomu, čo bolo? Tam sme už boli a on chcel prežiť niečo nové.  

Všetci máme okolo seba anjelov, ktorí nám pripomínajú, aké je dôležité zastaviť sa. Nadýchnuť sa. Ísť po chodníku a kopať do kamienkov. Hodiť paličku do rieky a sledovať ako pláva. Utekať cez most, aby sme ju stihli zazrieť, keď sa vyplaví na druhej strane. Sledovať na stanici vlaky a na žiadny nečakať.  Ísť do obchodu a nič nepotrebovať, iba žasnúť nad tým, aké nádherné farebné ovocie tam majú. Hojdať sa na hojdačke tak vysoko a rýchlo, až sa nám z toho zakrúti hlava. Čarovať čarovnou paličkou zo suchého konárika a keď ju zabudneme na ihrisku, byť schopní sa po ňu vrátiť aj keď sme už skoro doma :).

Je to také krásne a jasné. Sami si vytvárame harmóniu čiastočiek nášho života. Je nádherné tvoriť, no rovnako prepotrebné je iba BYŤ. V tom najväčšom tichu našich myšlienok je ukrytá pravda. Tam počuť lásku. Tam počuť život. Keď sa do tohto "bytia-nebytia" ponoríme aspoň na malý okamih, vrátime sa k sebe. A potom môžeme ísť ďalej maľovať svoj svet.

S láskou

Mirka

Dátum: 15.3.2016 00:21:14

Komentáre (4):

Anculka
Dakujem , Krasne
16.3.2016 08:03:25
maminka
:-) lubim vas oboch :-)
15.3.2016 16:59:31
Ivka
Ďakujem
15.3.2016 08:27:43
Janka
Ďakujem.
15.3.2016 07:29:37