Pozrieť sa sebe do očí

Mirka

Ako viem, že som na správnej ceste? Ako viem, že žijem, čo túžim a túžim najsvätejšiu túžbu spoznania svojej duše? Je toľko veľa zmien, tak veľa nových okolností a mňa to mýli, privádza k pochybnostiam.

Čo naozaj potrebujem a čo mi už doslúžilo? V čom ostávam zo strachu pozrieť sa pravde do očí a čo ma čaká v diali s otvorenou náručou? Tak veľa otázok, zodpoviem jednu a ďalšie tri sa vynoria...

A tak len ticho, pokojne vnímam a naciťujem. Pozorujem každú bunku svojho tela. Kedy sa chvejem radosťou, kedy ma premkýna bolesť a kedy sa neviem dočkať nového dobrodružstva? Vo všetkom, čo ma brzdí, je obrovský džbán nektáru poznania. Sladučký, len sa nesmiem báť, že bude na mňa priťažký, že ho nedokážem celý vypiť. Ten nápoj chutí inak, ako všetky do tejto chvíle, a predsa, viem, že práve tento je pre mňa najviac osviežujúci, blahodarný - pre tento moment, pre túto etapu môjho života.

Bolo by také ľahučké a pohodlné ostať a nič nemeniť. Do konca života vidieť všetko ako doteraz, vnímať tie isté tváre, tie isté miesta. A predsa, loď aj keď je najbezpečnejšia v prístave, jej úlohou je vyplávať a spoznať všetko, čo za krátky ľudský život dokáže.

Sedím a pozerám sa sama sebe do očí. Vidím v nich hĺbku mojej duše, vidím v nich všetko, jej pokojnú hladinu aj rozbúrené vlny, jemnosť prvých bozkov a objatí aj bolesť a ponaučenie z odlúčení a rozchodov, strach zo skúšok aj úľavu z odovzdania sa do rúk lásky. Vidím oči dieťaťa aj vrásky starenky a vidím všetko čo majú vpísané v tvárach, všetky roky múdrosti a poznania.

Usmievam sa, otvorím oči a vykročím. V tom kroku je celý život - tá časť, ktorá prichádza práve teraz. Ďakujem minulosť, vitaj prítomnosť. Som pripravená svietiť a ľúbiť, smiať sa a tancovať, žehnať a odpúšťať. Som pripravená naozaj vedome žiť :).

S láskou

Mirka

Dátum: 02.7.2016 12:33:11

Komentáre (1):

azurmanka
Ďakujem s láskou Mirka
2.7.2016 13:51:58