Spolu, a každý sám...

Mirka

Maľovala si svoj svet. Jej duša kvitla vo vánku poznania. Každým dňom bola bližšie k láske. Ľúbila, smiala sa, cítila, dýchala, žila.

Jeho svet túžil po jej pokoji. Rástol v jej múdrosti, odkrýval svoje komnaty. Nachádzal poklady. Vždy na krátky okamih stretával svoju dušu tvárou v tvár. Život vnímal cez lásku, bol trochu blázon, v jemnosti nachádzal silu.

Pocítil strach. Z rozpustenia ega, zo straty "istoty". Vír pocitov "neviem", "nesmiem", "musím". Dala mu slobodu. Odišla cítiac jeho zmätok. S mäkkým úsmevom na tvári tej, ktorá vie.

V chaose hľadal pokoj v kráľovstve stromov. Dýchal ich múdrosť. Cítil ich odvahu. Až našiel ten, ktorý rástol celé veky práve pre neho. Dva silné pne zasnúbené do jednej koruny. Zatajil dych a počúval, čo mu hovorí.

Poslala mu slová lásky:

"Rozpustení silou túžby, byť každý sám - spolu navždy."

Našiel svoj pokoj. Našiel svoj smer. Bol sám sebou, patril mu svet. Žil v plnosti, kráčal pevne. Ľúbil, tvoril. Bol mužom, milencom, otcom. Bol tým, ktorým túžil byť.

Spolu, a každý sám snívajú svoj sen. Ona ho cíti, on ju chráni. V ich hviezdnom domove spojení v jednotu rozpustili ilúziu duality.

S láskou

Mirka

Dátum: 29.3.2016 17:00:30

Komentáre (0):