Spoveď pustovníka

Mirka

Vydal som sa na cestu. Pocit nekonečna predo mnou. Kráčam a v prachu zanechávam svoje stopy. Každá z nich nesie v sebe úlomok príbehu mojej duše. Kúsok múdra, pochopenia, odpustenia, prijatia.

V ruke nesiem lampáš. Je to svetlo môjho srdca. Svietim ním sebe, no z času na čas sa z neho napijú aj okoloidúci. Zastavia sa, na malý moment sa stávajú mojimi spoločníkmi. Často mi kladú otázky. Potrebujú potešiť, poradiť. Odpovedám im zo svojho vnútra. Na príklade svojej cesty im odhaľujem tajomstvá ich príbehov. Hreje ma, ak tí, ktorí prišli so smútkom v očiach, odchádzajú s úsmevom na tvári. Viem, že toto je súčasť môjho poslania. Toto je súčasť mojej cesty.

Tlkot môjho srdca ma zaviedol až k oceánu. Stojím na brehu, voda je ako zrkadlo, čistá, úplne priezračná. Všade je ticho, ja však počujem spev morskej panny. Rozpráva príbeh celého vesmíru, hovorí o hviezdach, mesiaci, o všade prítomnej jednote. Jej slová sa premietajú na dne oceánu. Pozerám sa na tento výjav a cítim, že v hĺbke je tá najväčšia pravda. Že všetko povrchné je krátkodobé, je ilúziou. To skutočné, celistvé je ukryté v tých najhlbších kútoch nášho sveta.

Leziem na neďaleký útes. Okolitá krajina sa predo mnou rozprestrela. Ten obraz mi vyrazí dych. V stíšení sledujem mandalu okolo seba. Hrá farbami, vôňami, prelínajú sa v nej tisíce zvukov. Ani sa nepohnem a postupne sa stávam týmto obrazom. V predstave preciťujem, ako sa spájam so stromom, vtákom, letím ponad mestá a cítim ich lásku i smútok. Cítim odvahu a chuť žiť, radosť z tých najobyčajnejších vecí a extázu vždy, keď niektorá z duší nájde svoje poslanie. 

Niekedy trpím. Bolím tak veľmi, že pri predstave ďalšieho kroku mi zviera srdce. A predsa viem, že iba vtedy, ak ten krok urobím, rozprúdim energiu a bolesť ustane. Svojim bunkám doplním kyslík, svojmu srdcu lásku a ďalší kus cesty prejdem s nádhernou ľahkosťou.

Moje srdce sa usmieva. Kráčam už roky a viem, že ešte veľmi dlho budem. Netuším, čo ma čaká, no kdesi vo vnútri počujem melódiu lásky. Budú to nádherné dni. Dobrodužstvá plné vedomého bytia, stretnutia s tými, ktorí dotvárajú tento cestopis, pochopenia nepochopiteľného a prijatia nečakaného.

Vydal som sa na cestu. Predo mnou, kdesi v tej nekonečnej diaľke vidím svetlo. Na chvíľu sa obzriem a pohľadom ďakujem všetkému, čo ma postretlo. Esenciu tých príbehov si nesiem so sebou. Nado mnou sa objavil koberec plný hviezd. Dvíham svoj zrak a odchádzam. Za ďalším kúskom lásky.

S láskou

Mirka

Dátum: 24.7.2016 20:27:29

Komentáre (1):

azurmanka
Mirka krásne
25.7.2016 11:16:43