V očiach tvojho dieťaťa žije BOH

Mirka

Ostal mi v duši jeden malinký príbeh. Pamätám si, ako som vlani v lete išla po svojho malého 3-ročného kamaráta Šimonka do domu jeho rodičov. Bolo asi pol deviatej večer. Vychádzali sme z domu a Šimonko sa na mňa pozrel rozžiarenými očkami a šťastne vykríkol: "Aké nádhelné láno!"

Môj rozum sa smial a srdce plesalo dojatím. Premkol ma nádherný pocit vďaky za detské vnímanie nášho sveta. Chlapček nevnímal fyzické zákony ani končiaci sa deň. Pre neho nie je rozdiel v tom, či sa brieždi alebo je súmrak. Videl svetlo v tme. A neriešil, či sa niečo končí, alebo začína. Tešil sa celou svojou bytosťou na veľké dobrodružstvo a ani na chvíľu mu nenapadlo, že by to mohlo byť inak. Bolo predsa ráno. Začínalo sa pre neho niečo nové, radostné. Jeho duša tmu nebrala vôbec vážne a nepripisovala jej dôležitosť.

Keď necháme našu dušu, aby hovorila za nás, vždy bude čas na nové zážitky, objavy a dobrodružstvá. A nebude už záležať na tom, či máme pred sebou celý život, celý deň, alebo iba pár hodín, kým všetko pohltí tma. Vždy sa oplatí žiť. Vždy, v každej sekunde je tu pre nás niečo nové, čo sme ešte pred okamihom nepoznali. Teraz sa nám to núka v celej svojej kráse a dokonalosti. Keď sa nebudeme vyhovárať na to, že už je neskoro, už sa blíži koniec a aj tak to podstatné už nestihneme... Vtedy pocítime skutočnú ľahkosť bytia. Krásu a dokonalosť momentu, kedy si tvoríme svoj vlastný svet podľa našich predstáv. Veď aj keď by sme mali iba začať robiť to, čo ľúbime.. A nič viac v tomto živote nestihli. Aj tak je to najviac, čo si môžeme dopriať. Analyzujeme, meriame čas a následky. Odhadujeme možnosti, s pribúdajúcim vekom v nás rastú obavy a mizne odhodlanosť. A pritom iba stačí pozrieť sa na svet očami dieťaťa. Tam je napísané všetko. Nikdy nie je neskoro...

So Šimonkom sme si celý deň užili v plnej paráde. Čo na tom, že trval iba pár hodín :).

S úsmevom slniečka

Mirka :)

Dátum: 16.2.2016 22:45:36

Komentáre (1):

Sofijanka
Aké nádhelné posolstvo Mirka. Ďakujeme
18.2.2016 17:41:28